slovacco (Slovenčina) | |
Benvenuti a Detvianska Huta | |
Informazione | |
Lingua ufficiale | ![]() ![]() ![]() |
---|---|
Lingua parlata | ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
Numero di parlanti | 6 milioni |
Istituto di normalizzazione | Accademia slovacca delle scienze |
ISO 639-1 | sk |
ISO 639-2 | slk, slo |
ISO 639-3 | slk |
basi | |
Buongiorno | Dobrý deň |
grazie | Ďakujem |
Arrivederci | Dovidenia |
sì | no |
No | nega |
Posizione | |
il slovacco è una lingua slava occidentale parlata principalmente in Slovacchia. È anche una delle 7 lingue ufficiali di Voivodina nel nord di Serbia. Le minoranze slovacche si trovano in Ungheria, in Romania e in Transcarpazia. È ampiamente compreso in Repubblica Ceca dove lo slovacco può essere utilizzato per comunicare con le amministrazioni anche per iscritto.
Lo slovacco è molto vicino a ceco, soprattutto per iscritto, ma differisce foneticamente e grammaticalmente. È anche vicino a polacco. Più in generale, l'intercomprensione è più o meno facile con tutte le lingue slave occidentali e meridionali (sloveno, serbo, croato, eccetera.). Lo slovacco usa un alfabeto latino modificato, usando segni diacritici identici a quelli usati in ceco per i fonemi comuni o unici per lo slovacco per i fonemi specifici.
Pronuncia
In slovacco, salvo rare eccezioni, si pronunciano tutte le lettere, la difficoltà è non farsi impressionare da certe sequenze di consonanti. Agli slovacchi piace far dire le parole agli stranieri zmrzlina che significa gelato e štvrtok che significa giovedì.
L'accento è sempre sulla prima sillaba, ma non è molto pronunciato. Esistono tre generi: maschile, femminile e neutro. Le vocali con un accento sono allungate (e non accentate).
Con il diacritico "ˇ", alcune lettere prendono "an h". es: č = tch, š = ch, ž = j. Il segno "' "in minuscolo equivale a" " "in maiuscolo, per alcune consonanti. es: Ď e ď, t 'e Ť. Hanno "bagnato" la lettera. es: d '= di.
vocali brevi
Grafema | Alfabeto fonetico internazionale | Trascrizione | |
---|---|---|---|
IN | a | a | a |
A | a | , ɛ | è |
E | e | ɛ | è |
io | io | ɪ | io |
oh | o | ɔ | o |
tu | tu | tu | tu |
sì | sì | ɪ | io |
vocali lunghe Long
Grafema | Alfabeto fonetico internazionale | Trascrizione | |
---|---|---|---|
A | a | a | aa (un lungo) |
E | é | ɛː | èè (è lungo) |
IO | io | io | ii (io lungo) |
Ó | ó | ɔː | oo (o lungo) |
Ý | ý | io | ii (io lungo) |
Ú | ú | u | o o (o lungo) |
La pronuncia delle vocali lunghe è stata trascritta in questa guida raddoppiando le vocali.
Consonante
La maggior parte delle consonanti slovacche forma coppie di consonanti sorde e sorde.
consonanti sonore | B | D | D | dz | dž | G | h | v | z | ž |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Consonanti senza voce | P | T | T | vs | vs | K | ch | F | S | S |
consonanti J, l, l, m, non, non e R sono rumorosi ma non hanno equivalenti sordi.
Quando una consonante sonora si trova alla fine di una parola, viene pronunciata come la corrispondente consonante sorda. Per esempio, rád è pronunciato raat. In un gruppo di consonanti, la pronuncia della prima consonante dipende dall'ultima. In tal modo, vták ("Uccello") è pronunciato ftaak e kde ("Dove") si pronuncia gdiè. Le preposizioni si pronunciano con la seguente parola come se fosse una sola parola, e valgono anche le regole di assimilazione: bez teba ("Senza di te") si pronuncia bestieba.
Grafema | Alfabeto fonetico internazionale | Trascrizione | |
---|---|---|---|
B | B | B | B |
VS | vs | Tutti | ts |
VS | vs | t͡ʃ | tch |
D | D | D | D |
D | D | ɟ | di (dio) |
Dz | dz | d͡z | dz |
Dž | dž | d͡ʒ | dj |
F | F | F | F |
G | G | G | G |
h | h | ɦ | H . aspirato |
Ch | ch | X | r gutturale, kh |
J | J | J | io |
K | K | K | K |
L | l | ll | l |
L | l | l | ll (l lungo) |
L | l | ʎ | l morbido, li |
m | m | m | m |
NON | non | non | non |
NON | non | ɲ | gn (bagnato n) |
P | P | P | P |
Q | Q | kv | kv, k |
R | R | r, r̩ | r arrotolato |
R | a | R | rr (rotolato lungo r) |
S | S | S | S |
S | S | ʃ | ch |
T | T | T | T |
T | T | vs | ti (tieu) |
V | v | v | v |
W | w | v | v |
X | X | ks | ks |
Z | z | z | z |
Ž | ž | ʒ | J |
dittonghi
Ci sono quattro dittonghi in slovacco; in tutti gli altri gruppi di lettere, le lettere sono pronunciate separatamente.
Grafema | Alfabeto fonetico internazionale | Trascrizione | |
---|---|---|---|
io | io | i̯a | io |
Cioè | cioè | io | cioè |
io | io | io | io |
Ô | Oh | UO | wo (uo) |
Grammatica
Variazioni
Lo slovacco è una lingua flessiva e quindi ha declinazioni per nomi, il pronomi personale e possessivo, aggettivi qualificatori, aggettivi dimostrativi e aggettivi numerali ordinali e cardinali. Le parole sono declinate secondo il loro genere, il loro numero e il loro caso.
Caso | Utilizzo | Esempio |
---|---|---|
Nominativo | indica il soggetto della frase. | Milano lavoro - Milano pracuje |
Genitivo | esprime il possesso, spesso tradotto in francese con la preposizione di. | Ne compra un litro di latte - Kupuje litro mlieka |
Dativo | esprime il beneficiario, spesso tradotto in francese con la preposizione a | io do ad un amico - Diga kamaratovi. |
Accusativo | esprime il complemento oggetto diretto. | Vedo un cane - Video psa. |
Noleggio | esprime la localizzazione nello spazio (senza movimento), sempre dopo una preposizione. | Io sono in Europa - Soma v Europa. |
Strumentale | esprime i mezzi con cui si compie l'azione. | viaggiare con il bus - cestovať (auto) busom. |
Coniugazione
I verbi esistono in coppia sotto l'aspetto perfettivo e imperfettivo. I verbi imperfettivi indicano l'azione in corso o non terminata; i verbi perfettivi indicano un'azione puntuale o già compiuta. I verbi perfettivi coniugati al presente indicano un'azione futura. Come regola generale (ma questa è solo una regola molto generale), le forme verbali perfettive si creano aggiungendo un prefisso al verbo imperfettivo; per esempio l'imperfettivo čítať e il perfettivo prečítať che saranno entrambi tradotti in francese da leggere.
La modalità formale (vykanie) si fa come in francese usando la seconda persona plurale. Il suo uso è simile a quello del francese, è sempre la persona più anziana che deve invitarti al tu (tykanie). Per questa guida, utilizziamo la forma educata per tutte le espressioni, partendo dal presupposto che parlerai la maggior parte del tempo con persone che non conosci.
Le forme verbali sono sufficientemente diverse l'una dall'altra che gli slovacchi usano relativamente poco i pronomi personali.
Nessuno | Singolare | Plurale | |
---|---|---|---|
1e | ja | mio | |
2e | ty | vy | |
3e | Maschio | noi | oni |
Femminile | noi abbiamo | noi | |
Neutro | ono |
Qui
Il segno dell'infinito è -T, come ad esempio il verbo robiť (fare). La maggior parte dei verbi sono coniugati regolarmente al presente:
Nessuno | Singolare | Pronuncia | Traduzione | Plurale | Pronuncia | Traduzione |
---|---|---|---|---|---|---|
1e | robí-m | RO-bim | Io faccio | robí-me | RO-bi-me | noi facciamo |
2e | robí-š | RO-bich | Tu fai | robí-te | RO-bi-tiè | voi fate |
3e | robí | RO-bi | lui/lei lo fa | robi-a | RO-bia | loro fanno |
Il verbo dať (essere) è irregolare e si coniuga al presente come segue:
Nessuno | Singolare | Pronuncia | Traduzione | Plurale | Pronuncia | Traduzione |
---|---|---|---|---|---|---|
1e | alcuni | alcuni | io sono | puzza | puzza | siamo |
2e | Se | Se | sei | ste | stiè | voi siete |
3e | io | voi | Lui lei è | su | souu | loro sono |
La forma negativa (vicinoť) è scritto: negare qualcosa, negare se, negare io... Questo è l'unico verbo dove la negazione non è "agganciata" all'inizio del verbo come ad esempio per robiť (fare): nerobím (Non lo faccio), nerobíš (non lo fai), ecc. Tuttavia, la pronuncia è più o meno la stessa: negare e Nato si pronunciano "gnié" e "gné".
Passaggio
Il passato prossimo è formato dalla radice del verbo a cui aggiungiamo:
- se il soggetto è maschio: -l,
- se il soggetto è femmina: -il,
- se il soggetto è neutro: -guarda,
- se il soggetto è plurale: -li
seguito dal verbo dať (essere) coniugato al presente: Chcel so (Volevo).
Il condizionale si forma aggiungendo la particella di nella forma passata: Chcel da som (Voglio).
Futuro
La forma futura si costruisce con l'ausiliare dať (essere) coniugato all'infinito futuro del verbo. Esempio: budem robiť (Farò).
Nessuno | Singolare | Pronuncia | Traduzione | Plurale | Pronuncia | Traduzione |
---|---|---|---|---|---|---|
1e | budem | BOU-dièm | lo sarò | bilancio | BOU-dièmè | noi saremo |
2e | budeš | BOU-dièch | sarai | bilancio | BOU-di-tiè | sarai |
3e | amico | BOU-diè | lui/lei sarà | budú | BOU-douou | essi saranno |
Basato
Segni comuni
|
Buongiorno. : Dobrý deň. (pron.: DO-brii diègn)
Come state ? : Ako sa mate? (pron.: Ako sa MAA-tié)
Molto bene grazie. : Dobre, ďakujem. (pron.: DO-bré DIA-kou-yèm)
Come ti chiami ? : Ako sa volate? (pron.: Ako sa VO-laa-tié)
Il mio nome è _____. : Volám sa ____ (pron.: VO-laam sa ____ )
Lieto di conoscerti. : Tesí ma (pron.: TIÈ-chii ma)
Per favore : Prosim. (pron.: PRO-siim)
Grazie. : Ďakujem. (pron.: DIA-kou-yèm)
Prego : Nie je za čo. (pron.: GNÉ yé za tcho)
sì : no. / Hej (pron.: AA-no / hey)
(Hej è più informale di no ma meno familiare di si francese)No : nega. (pron.: gniè)
mi scusi : Prepačte. (pron.: PRE-patch-tié)
Mi dispiace. : Prepačte. (pron.: PRE-patch-tié)
Arrivederci : Dovidenia. (pron.: DO-vi-dié-gna)
Non parlo slovacco. : Nehovorím po slovensky. (pron.: GNÉ-ho-vo-riim po SLO-vèn-skii)
Parli francese ? : Hovoríte po francúzsky? (pron.: HO-vo-rii-tié po FRAN-tsououz-ski)
Qualcuno parla francese qui? : Hovorí niekto po francúzsky? (pron.: HO-vo-rii GNIÈ-kto po FRAN-tsouz-ski)
Aiuto ! : Pomoc! (pron.: PO-parole)
Buon giorno) : Dobré rano. (pron.: DO-bréé RA-no)
Ciao pomeriggio). : Dobrý deň. (pron.: DO-brii diègn)
Buona serata. : Dobrý večer. (pron.: DO-brii VÈ-tchèr)
Buona notte : Dobrú noc (pron.: DO-brouou nots)
Non capisco : Nerozumiem (pron.: GNÉ-ro-zou-mièm)
Dove sono i bagni ? : Kde sú tu záchody? (pron.: Kdié souou ZAA-kho-di)
I problemi
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c5/Mercedes-Benz_ATEGO_1529_SK.jpg/220px-Mercedes-Benz_ATEGO_1529_SK.jpg)
Non disturbarmi. : Nevyrušujte ma. (pron.: GNIÈ-vi-rou-chouy-tiè ma)
Andatevene ! : Scegli pronto! (pron.: KHOT-tiè prètch)
Non toccarmi ! : Nechytajte ma! (pron.: GNIÈ-khi-tay-tiè ma)
Chiamo la polizia. : Zavolám políciu. (pron.: ZA-vo-laam PO-li-tsiou)
Polizia! : Policia! (pron.: Poliitsia)
Fermare! Ladro ! : Zastavte ho! Zlodej! (pron.: ZA-staw-tiè ho! ZLO-dièy)
Aiutami per favore! : Môžete mi prosím pomôcť? (pron.: MWO-jè-tiè mi PRO-siim PO-mwotsty?)
È un'emergenza. : Sono sicuro. (pron.: yè a SOUOUR-nè)
Mi sono perso. : Stratil som sa. (pron.: STRA-til som sa)
Ho perso la mia borsa. : Stratil som tašku. (pron.: STRA-til som TACH-ku)
Ho perso il mio portafogli. : Stratil som peňaženku. (pron.: STRA-til som Pè-gna-jen-kou)
Sono dolorante. : Bolí ma a. (pron.: BO-lii ma to)
Sono ferito. : Som zranený. (pron.: som ZRA-gnè-nii)
Ambulanza! : Sanitka! (pron.: SAgnitka)
Ho bisogno di un dottore. : Potrebujem lekára. (pron.: PO-trè-bou-yèm LÈ-kaa-ra)
Posso usare il tuo telefono ? : Môžem použiť váš telefón? (pron.: MWO-jèm PO-ou-jity vaach TÈ-lè-foon?)
Fuoco! : Hori! (pron.: HOrii)
Numeri
Numero | slovacco | Pronuncia | Numero | slovacco | Pronuncia |
---|---|---|---|---|---|
0 | nula | NUOVO | 10 | desať | DIÈ-saty |
1 | jeden (a) / jedna (a) | YÈ-dèn / YÈd-na | 11 | jedenásť | JEN-di-naasty |
2 | dva | dva | 12 | dvanásť | DVAnaasty |
3 | ordinamento | ordinamento | 13 | trinasť | TRI-naasty |
4 | stiri | CHTI-ri | 14 | štrnásť | CHTeR-naasty |
5 | colpetto | pèty' | 15 | pätnásť | PET-cattivo |
6 | suo | chesty ' | 16 | šestnásť | TORACE-cattivo |
7 | sedem | SÈ-dièm | 17 | sedemnásť | SÈ-dièm-naasty |
8 | osem | O-wk | 18 | osemnásť | O-sem-naasty |
9 | deväť | DIÈ-vety' | 19 | deväťnásť | DIÈ-vèty-naasty |
Numero | slovacco | Pronuncia | Numero | slovacco | Pronuncia |
---|---|---|---|---|---|
20 | dvadsať | DVAD-saty | 40 | štyridsať | CHTI-ri-dsaty |
21 | dvadsať jeden | DVAD-saty YÈ-dèn | 50 | päťdesiat | PÈD-di-siat |
22 | dvadsať dva | DVAD-saty dva | 60 | desiderare | CHÈZD-diè-siat |
23 | dvadsať ordinamento | DVAD-saty tri | 70 | sedemdesiat | SÈ-dièm-di-siat |
24 | dvadsať štyri | DVAD-saty CHTI-ri | 80 | osemdesiat | O-sem-diè-siat |
25 | dvadsať päť | DVAD-saty pèty | 90 | deväťdesiat | DIÈ-vèd-diè-siat |
26 | dvadsať šesť | DVAD-saty chesty | 100 | sto | sto |
27 | dvadsať sedem | DVAD-saty SÈdièm | 200 | dvesto | DVÈ-sto |
28 | dvadsať osem | DVAD-saty Osem | 300 | triste | TRI-sto |
29 | dvadsať deväť | DVAD-saty DIÈvèty | 400 | stiristo | CHTI-ri-sto |
30 | tridsať | TRI-saty | 500 | Pasticcino | PÉT-sto |
Numero | slovacco | Pronuncia |
---|---|---|
600 | šesťsto | CHESTY-sto |
700 | sedemsto | SÈ-dièm-sto |
800 | osemsto | O-sem-sto |
900 | deväťsto | DIÈ-vèty-sto |
1 000 | tisica | TI-siits |
2 000 | dvetisic | DVÈ-tyi-siits |
10 000 | desaťtisíc | DIÈ-vèty-tyi-siits |
1 000 000 | milion | MI-lyioon |
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/52/Tatra-T6A5-Kosice-602+603.jpg/220px-Tatra-T6A5-Kosice-602+603.jpg)
Tram / Autobus N° | slovacco | Pronuncia |
---|---|---|
1 | jednotka | YÈD-non-ka |
2 | dvojka | DVOY-ka |
3 | trojka | TROY-ka |
4 | stvorka | CHTeVOR-ka |
5 | päťka | PÈT-ka |
6 | šestka | CHÈSTka |
7 | sedmička | SED-mitch-ka |
8 | osmička | O-smi-tchka |
9 | deviatka | DIÈ-viat-ka |
10 | desiatka | DIÈ-siat-ka |
11 | jedenástka | Yèdenaastka |
metà : pol (pron.: pol)
meno : menej (pron.: MÈ-gnèy)
Di più : via (pron.: viats)
Volta
adesso : teraz (pron.: TÈ-ras)
dopo : neskor (pron.: GNIÈ-skwor)
Prima : predtým (pron.: PRED-tiim)
mattina : rano (pron.: RAA-no)
di mattina : rano (pron.: RAA-no)
pomeriggio : pubede (pron.: PO-o-bè-diè)
sera : vecchio (pron.: VÈ-tchèr)
In serata : vecchio (pron.: VÈ-tchèr)
notte : no (pron.: no)
Volta
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/11/Town_Hall_04_(2473950710).jpg/220px-Town_Hall_04_(2473950710).jpg)
all'una del mattino : o jednej rano (pron.: o YÈD-nèy RAA-no)
alle due del mattino : o druhej rano (pron.: o DROU-hèy RAA-no)
alle nove del mattino : o deviatej ráno (pron.: o DIÈ-via-tèy RAA-no)
a mezzogiorno : na obed (pron.: na O-letto)
all'una del pomeriggio : o jednej poobede (pron.: o YÈD-nèy PO-o-bè-diè)
alle due del pomeriggio : o druhej poobede (pron.: o DROU-hèy PO-o-bè-diè)
alle sei di sera : o šiestej večer (pron.: o CHIÈS-tèy VÈ-tchèr)
alle sette di sera : o sedmej večer (pron.: o SÈD-mèy VÈ-tchèr)
alle sette meno un quarto, 18:45 : o tri štvrte na sedem (pron.: o smistamento CHTeVeR-tiè na SÈ-dièm)
alle sette e un quarto, 19:15 : o štvrť na osem (pron.: o chtverty na O-sèm)
alle sette e mezza, 19:30 : o pol ôsmej o deväťnásť tridsať (pron.: o pol WO-smèy In cui si DIÈ-vèt-naasty tri-dsaat)
a mezzanotte : o polnoci (pron.: o POL-no-tsi)
Durata
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/1e/Bardejov_ratusz_3.jpg/220px-Bardejov_ratusz_3.jpg)
_____ minuti) : ______ minuti (minuti) (pron.: MI-nou-ta (MI-nouout))
_____ volta) : ______ hodina (hodin) (pron.: HO-di-na (HO-diin))
_____ giorni) : ______ deň (dní) (pron.: diègn (dnii))
_____ settimana/e : ______ týždeň (týždňov) (pron.: TYIIJ-diègn (TYIIJ-dgnow))
_____ mese : ______ mesiac (mesiacov) (pron.: ME-siats (ME-sia-tsow))
_____ anni) : ______ rok (rokov) (pron.: rok (RO-kow))
settimanalmente : týždenne (pron.: TIIJdièngnè)
mensile : mesaène (pron.: ME-satch-gnè)
annuale : ročne (pron.: ROTCH-gnè)
giorni
Oggi : dnes (pron.: dgnès)
ieri : vèra (pron.: VCHE-ra)
Domani : zajtra (pron.: ZAY-tra)
questa settimana : tento týždeň (pron.: TÈN-a TYIIJdiègn)
la settimana scorsa : minulý týždeň (pron.: MInoulii TYIIJdiègn)
la prossima settimana : budúci týždeň (pron.: BOUdououtsi TYIIJdiègn)
Giorni della settimana | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|
lunedì | martedì | Mercoledì | Giovedì | Venerdì | Sabato | Domenica |
pondelok | utorok | streda | štvrtok | piatok | sobota | nedeľa |
(PON-diè-lok) | (OR-to-rok) | (STRÈ-da) | (CHTVeR-tok) | (PIA-tok) | (SO-bo-ta) | (GNIÈ-diè-la) |
Mese
inverno - Zima (ZI-ma) | primavera - vaso (yar) | estate - leto (LÈ-a) | autunno - Sento odore (Sì-segn) | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
dicembre | Gennaio | febbraio | marzo | aprile | Maggio | giugno | luglio | agosto | settembre | ottobre | novembre |
dicembre | gennaio | febbraio | palude | aprile | máj | giugno | luglio | agosto | settembre | oktober | novembre |
(DÈ-tsem-bèr) | (YA-nou-ar) | (Fè-brou-ar) | (MA-rets) | (Aprile) | (Maggio) | (tu) | (tu) | (AW-goust) | (Settembre) | (OK-troppo-ber) | (Novembre) |
Colori
Colore | Francese | slovacco | Pronuncia |
---|---|---|---|
Nero | čierna | TCHIER-na | |
Grigio | sivá, šedá | SI-vaa, CHÈ-daa | |
bianca | biela | BENVENUTO | |
rosso | cervená | TCHER-vè-naa | |
blu | modrá | MO-draa | |
giallo | žltá | JeL-taa | |
arancia | oranžová | O-ran-jo-vaa | |
viola | fialová | FIA-lo-vaa | |
Castano | hnedá | HGNE-daa |
Trasporto
Autobus e treno
Quanto costa il biglietto per andare a ____? : Koľko stojí listok do ____ (genitivo del nome del luogo)? (pron.: KOLY-ko STO-yii LIS-tok do ____)
Un biglietto per ____, per favore. : Jeden listok do ____, prosím (genitivo del nome del luogo). (pron.: YÈ-den LIS-tok do ____, PRO-siim)
Dove sta andando questo treno/autobus? : Kam chodí ten vlak / bus? (pron.: kam KHO-dii ten vlak / AOU-to-bous?)
Dov'è il treno/autobus per ____? : Kde stojí vlak / autobus do ____ (genitivo del nome del luogo)? (pron.: kdié STO-yii vlak / AOU-to-bous do ____?)
Questo treno/autobus si ferma a ____? : Ten vlak / autobus stojí v ____ (forma locativa del nome del luogo)? (pron.: tèn vlak / AOU-to-bous STO-yii v _____?)
Quando parte il treno/autobus per ___? : Kedy odchádza vlak / autobus do _____ (genitivo del nome del luogo)? (pron.: KÈ-di OT-khaa-dza vlak / AOU-to-bous do _____ )
Quando arriverà questo treno/autobus a _____? : Kedy ten vlak / autobus bude v _____ (forma locativa del nome del luogo)? (pron.: KE-di tèn vlak / AOU-to-bous bou-dié v _____)
Città principali
Città (nominativo) | Preposizione alla forma genitiva del nome | Preposizione in forma locativa del nome | Abbreviazione di targhe |
---|---|---|---|
Slovacchia | |||
Banská Bystrica | do Banskej Bystrice | v Banskej Bystrici | BB |
Banská Štiavnica | do Banskej Štiavnice | v Banskej Štiavnici | BS |
Bardejov | do Bardejova | v Bardejove | BJ |
Bratislava | fare Bratislavia | v Bratislav | BA o BL |
Brezno | fare Brezna | v Brezne | BR |
adca | fare adce | v Čadci | QUELLO |
Detva | fare Detvy | v Detve | DT |
Dolný Kubín | do Dolného Kubína | contro Dolnom Kubíne | DK |
Humenna | fare Humenného | v Humennom | HEY |
Kežmarok | fare Kežmarku | v Kežmarku | KK |
Komárno | fare Komárna | v Komárne | KN |
Kosice | fare Košíc | v Košiciach | KE |
Levoča | do Levoče | v Levoči | IL |
Liptovský Mikuláš | do Liptovského Mikuláša | v Liptovskom Mikuláši | LM |
Lučenec | do Lučenca | v Lučenci | LC |
Martin | fare Martina | v Martine | MT |
Medzilaborce | do Medzilaboriec | v Medzilaborciach | ML |
Michalovce | fare Michaloviec | v Michalovciach | MID |
Namestovoto | do Námestova | v Námestove | NO |
Nitra | fare Nitry | v Nitre | NR |
Partizánske | fare Partizánskeho | v Partizanskom | PE |
Pezinok | fare Pezinka | v Pezinku | PK |
Piešťany | fare Piešťan | v Piešťanoch | PN |
Poprad | fare Popradu | v Poprade | PP |
Prešov | fare Prešova | v Prešove | PO |
Prievidza | fare Prievidze | v Prievidzi | PD |
Rimavská Sobota | do Rimavskej Soboty | v Rimavskej Sobote | RS |
Rožňava | fare Rožňavy | v Rožňave | camper |
Ružomberok | do Ružomberka | v Ružomberku | RK |
Spišská Nová Ves | do Spišskej Novej Vsi | v Spišskej Novej Vsi | SN |
Stará Ľubovňa | fare Starej Ľubovne | v Starej Ľubovni | SL |
Trencin | fare Trencina | v Trencine | TN |
Trnava | fare Trnavy | v Trnave | TT |
Zvolen | fare Zvolena | vo Zvolene | ZV |
ilina | fare Žiliny | v iline | ZA |
Voivodina | |||
Nový Sad | do Nového Sadu | V Novom Sade | NS |
Repubblica Ceca | |||
Praga (Praga) | fare Prahy | v Prahe | |
Brno | fare Brna | v Brne |
Indicazioni
Dov'è _____ ? : Kde i (pron.: kdiè yè __)
...la stazione ferroviaria ? : (železničná) stanica (pron.: (JÈ-lèz-gni-tchnaa) STA-ni-tsa?)
...la stazione degli autobus ? : autobusová stanica (pron.: AOU-to-bou-so-vaa STA-ni-tsa?)
... l'aeroporto? : letisco (pron.: LÈ-ti-sko)
...nella città ? : v mesti? (pron.: v MES-tiè)
... la periferia? : na predmestia (pron.: na PRED-mès-tiè?)
...l'ostello ? : ostello (pron.: Ostello)
...l'albergo _____ ? : Hotel (pron.: Hotel)
... l'ambasciata belga / canadese / francese / svizzera? : belgické / kanadské / francúzske / švajčiarske veľvyslanectvo? (pron.: BÈL-gi-tskèè / KA-nad-skèè / FRAN-tsouz-skè / CHVAY-tchiar-skè VELY-vi-sla-nie-tsvo)
Dove sono tanti... : Kde je tam veľa ... (pron.: kdiè yè tam VÈ-lya ...)
... hotel? : hotelov (pron.: HO-te-basso)
... ristoranti? : ... restauracií (pron.: RECH-ta-ou-ra-tsi-hii)
... barre? : barov (pron.: barow)
... siti da visitare? : atrakcií / zaujímavostí (pron.: A-trak-tsi-hii / ZA-ou-yii-ma-vos-tii)
Me lo può mostrare sulla mappa? : Môžete mi ukázať na mape (pron.: MWO-jè-tiè mi OU-ka-zaty na MA-pè?)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/9e/Jesenského_ulica,_Košice_-_tabuľka.jpg/220px-Jesenského_ulica,_Košice_-_tabuľka.jpg)
strada : ulica (pron.: OU-li-tsa)
Gira a sinistra : Odbočte vľavo. (pron.: OD-botch-tiè VLYA-vo)
Girare a destra. : Odbočte vpravo. (pron.: OD-bo-tchtiè FPRA-vo)
sinistra : vľavo (pron.: VLYA-vo)
giusto : vpravo (pron.: FPRA-vo)
dritto : rovno (pron.: ROV-no)
nella direzione di _____ : smerom k _____ (pron.: SMÈ-rom k )
dopo _____ : za _____ (pron.: za)
Prima _____ : pred _____ (pron.: pred)
Individua il _____. : Haadajte ____ (pron.: HLA-day-tiè)
intersezione : križovatka (pron.: KRI-jo-vat-ka)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/26/Compass_card_(sl).svg/220px-Compass_card_(sl).svg.png)
Nord : tagliare (pron.: SÈ-vèr)
Sud : gio (pron.: youkh)
è : východ (pron.: VII-khod)
Dov'è : zapad (pron.: ZAA-pad)
in cima : hore (pron.: HO-ré)
Piano inferiore : dole (pron.: DO-lè)
Taxi
Taxi! : Taxi! / Taxik! (pron.: TA-xi! / TA-xiik)
Portami da _____, per favore. : Zavezte ma, prosím do_____. (pron.: ZA-vès-tiè il mio PRO-siim do __)
Quanto costa andare a _____? : Koľko to bude stáť do_____? (pron.: KOLY-ko a BOU-diè staaty do __?)
Portami lì, per favore. : Zastavte tu, prosim. (pron.: ZA-staw-tiè tou, PRO-siim)
Al prossimo angolo, per favore. : Pri najbližšom rohu, prosím. (pron.: pri NAY-blich-chiom RO-hou, PRO-siim)
Alloggio
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/52/Chambre_double_Prestige_vue_parc.jpg/220px-Chambre_double_Prestige_vue_parc.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/ed/Bathroom_in_Tibet_Guest_Hotel,_Lhasa_-_Flickr_-_archer10_(Dennis).jpg/220px-Bathroom_in_Tibet_Guest_Hotel,_Lhasa_-_Flickr_-_archer10_(Dennis).jpg)
Hai stanze libere? : Máte voľné izby? (pron.: MAA-tiè VOL-nèè IZ-bi?)
Quanto costa una camera per una/due persone? : Koľko stojí izba pre jednu osobu / dve osoby? (pron.: KOLY-ko STO-yii IZ-ba prè YÈD-nou O-so-bou / dvè O-so-bi?)
C'è nella stanza... : Io v tej izbe ... (pron.: yè v tèy IZ-bè ...)
...fogli ? : ... povlečenie? (pron.: PO-vlè-tchè-nié?)
...un bagno ? : ... kúpeľňa? ('KOUOU-pely-gna?
...un telefono ? : ... telefono? (pron.: TÈ-lè-foon?)
...una televisione ? : ...televisore? (pron.: TÈ-lè-vii-zor?)
...Internet? : ...Internet? (pron.: Internet)
Posso visitare la stanza? : Mohol di som si pozrieť do izby? (pron.: MO-hol bi som si PO-zrièt do IZ-bi?)
Non hai una stanza più tranquilla? : Nemáte kľudnejšiu izbu? (pron.: GNÈ-maa-tiè KLOUD-nièy-chiou IZ-bou?)
Non hai una stanza più grande? : Nemáte väčšiu izbu? (pron.: GNÈ-maa-tiè VÈTCH-chiou IZ-bou?)
Non hai una stanza più pulita? : Nemáte čistejšiu izbu? (pron.: GNÈ-maa-tiè TCHIS-tièy-chiou IZ-bou?)
Non hai una camera più economica? : Nemáte lacnejšiu izbu? (pron.: GNÈ-maa-tiè LATS-nièy-chiou IZ-bou?)
beh, lo prendo. : Dobre, vezmem si a. (pron.: DO-brè VÈZ-mèm si to)
Ho intenzione di rimanere _____ notte (s). : Zostanem tu _____ noc (i). (pron.: ZO-sta-gnèm tou ____ nots (i))
Potete suggerirmi un altro hotel? : Môžete mi odporučiť iný hotel? (pron.: MWO-je-tiè mi OT-po-ru-tchity i-nii HO-tel?)
Hai una cassaforte? : Mate trezor? (pron.: MAA-tiè TRÈ-zor?)
Hai degli armadietti? : Mate skrinky? (pron.: MAA-tiè SKRIN-ki)
La colazione/cena è inclusa? : I a vrátane raňajok / večere? (pron.: yè a VRAA-tanè RA-gna-yok / VÈ-tchè-re?)
A che ora è la colazione? : Kedy sú raňajky? (pron.: KÈ-di souou RA-gnay-ki)
A che ora è la cena? : Kedy vedrò? (pron.: KÈ-di yè VÈ-tchè-ra?)
Per favore, pulisci la mia stanza. : Upracte mi prosím izbu. (pron.: OU-prats-tiè mi PRO-siim IZ-bou)
Puoi svegliarmi alle _____ in punto? : Môžete ma prebudiť o_____? (pron.: MWO-jè-tiè il mio PRE-bou-dity o _____)
Voglio farti sapere quando me ne vado. : Chcem sa odhlásiť. (pron.: khtsèm sa OD-hla-sity)
D'argento
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/5d/Paiement_euros.jpg/220px-Paiement_euros.jpg)
Accettate franchi svizzeri? : Beriete švajčiarské franky? (pron.: BÈ-riè-tiè CHVAY-tchiar-skèè FRAN-ki?)
Accettate dollari canadesi? : Beriete kanadské doláre? (pron.: BÈ-riè-tiè KA-nad-skèè DO-la-ré?)
Accettate carte di credito ? : Beriete kreditné karty? (pron.: BÈ-riè-tiè KRÈ-dit-nèè KAR-ti?)
Puoi cambiarmi? : Mohli di ste mi vymeniť (pron.: MO-hli bi stiè mi VY-mè-nit?)
Dov'è un ufficio di cambio? : Kde I zmenáreň? (pron.: kdiè yè ZMÈ-naa-reign?)
Qual è il tasso di cambio? : Aký je výmenný kurz? (pron.: Aki yè VII-men-nii kourz?)
Dov'è un bancomat? : Kde I bankomat? (pron.: kdiè yè BAN-ko-mat?)
Cibo
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/12/Harusky.jpg/220px-Harusky.jpg)
Un tavolo per una/due persone, per favore. : Stôl pre jednu osobu / dve osoby, prosím. (pron.: stwol prè YÈD-nou O-so-bou / dvè O-so-bi)
Posso avere il menu ? : Môžem sa pozrieť na jedálny lístok, prosím? (pron.: MWO-jèm sa POZ-rièt na YÈ-daal-ni LIIS-tok, PRO-siim?)
Posso visitare le cucine? : Môžem sa pozrieť do kuchyne? (pron.: MWO-jèm sa POZ-rièt do KOU-khi-gnè?)
Qual è la specialità della casa ? : Aká I tunajšia špecialita? (pron.: A-kaa jè TOU-niay-chia CHPÈ-tsia-li-ta?)
C'è una specialità locale? : Ti miestna špecialita? (pron.: yè tou miès-tna CHPÈ-tsia-li-ta?)
Sono vegetariano. : Som vegetariano. (pron.: som VÈ-gè-ta-riaan)
Non mangio carne di maiale. : Nejem bravčové mäso. (pron.: GNÈ-yèm BRAV-tcho-vè mè-so)
Non mangio carne di manzo. : Nejem hovädzie mäso. (pron.: GNÈ-yèm HO-vè-dziè mè-so)
Mangio solo carne kosher. : Jem len kóšer jedlo. (pron.: yèm lèn KOO-chèr YÈ-dlo)
Sai cucinare leggero? : Mohli da ste a urobiť menej mastné, prosím? (pron.: MO-hli bi stiè a OU-ro-bit MÈ-gnèy MAST-nèè, PRO-siim?)
menù : menù (pron.: MÈ-nou)
offerta : ponuka (pron.: PO-nou-ka)
à la carte : alla carta (pron.: al KAR-te)
prima colazione : raňajky (pron.: RA-gnay-ki)
pranzo/cena (pasto di mezzogiorno) : obbed (pron.: O-bèd)
Tè : čaj (pron.: tchay)
cena / cena (cena): večera : VÈ-tchè-ra
Voglio _____ : Chcel da som _____. (pron.: khtsèl bi som _____)
Vorrei un piatto con _____. : Chcel di som jedlo, obsahujúce _____. (pron.: khtsèl bi som YÈ-dlo OB-sa-hou-youou-tsè _____)
pollo : kur (č) a (pron.: KOUR (tch) a)
Manzo : hovädzie mäso (pron.: HO-vè-dziè MÈ-so)
carne di maiale : bračové mäso (pron.: BRAV-tcho-vè MÈ-so)
.cervo : jeleň (pron.: YÈ-lègn)
pesce : ryba (pron.: RI-ba)
Salmone : loso (pron.: LO-sos)
tonno : tuniak (pron.: TOU-gniak)
frutti di mare : morské plody (pron.: MOR-skèè PLO-di)
prosciutto : šunka (pron.: CHOUN-ka)
Cinghiale : diviak (pron.: DI-viak)
salsicce : klobasa (pron.: KLO-baa-sa)
il formaggio : signore (pron.: Signore)
uova : vajcia (pron.: VAY-tsia)
insalata : salato (pron.: CHA-laat)
verdure fresche) : (čerstvú) zeleninu (pron.: TCHÈR-tsvou ZÈ-lè-ni-nou)
cavolo : kapusta (pron.: KA-pous-ta)
frutta fresca) : (Čerstvé) ovocie (pron.: TCHÈR-tsvè O-vo-tsiè)
pane : chlieb (pron.: khlieb)
pane abbrustolito : opekaný chlieb (pron.: O-pè-ka-nii khlièb)
pasta : cestovinio (pron.: TSÈS-a-vi-ni)
tagliatelle : rezance / slíže (pron.: RE-zan-tsè / SLII-jè)
Patata : zemiaky (pron.: ZÈ-mia-ki)
patatine fritte : opekané zemiaky (pron.: O-pè-ka-nèè ZÈ-mia-ki)
patatine fritte : hranolky (pron.: HRA-nol-ki)
Riso : ryza (pron.: RI-ja)
fagioli : fazule (pron.: FA-zou-le)
Posso avere _____? : Môžete mi dať _____? (pron.: MWO-jè-tiè mi dat ____)
sale : terreno (pron.: terreno)
Pepe : čierne korenie (pron.: TCHIÈR-nè KO-ré-gniè)
Burro : maslo (pron.: MA-slo)
Per piecere ? (attirando l'attenzione del cameriere) Prepáčte? : PRE-caldo-patch
Ho finito : Skončil som. (pron.: SKON-tchil som)
Era delizioso.. : Bolo a vynikajúce. (pron.: BO-lo a VI-gni-ka-you-tsè)
Puoi svuotare il tavolo. : Prosim, odneste den. (pron.: PRO-siim OD-nès-tiè TA-niè-ré)
Il conto per favore. : Účet, prosim. (pron.: OUOU-tchet PRO-siim)
Bevanda
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/85/Sklenice_Kofola.jpg/220px-Sklenice_Kofola.jpg)
Servite alcolici? : Alcool mate? (pron.: MAA-tié AL-ko-hol)
C'è il servizio al tavolo? : Ti ho ossessionato? (pron.: yé tou OB-slou-ha?)
Una birra / due birre, per favore. : Pivo / dve pivá, prosím. (pron.: PI-vo / dvé PI-va, PRO-siim)
Un bicchiere di vino rosso/bianco, per favore : Pohár červeného / bieleho vína, prosím. (pron.: PO-haar TCHÈ-vé-néé-ho / BIÈ-le-ho VII-na, PRO-siim)
Una birra grande, per favore. (una grande birra fa 5 giorni) : Veľké pivo, prosim. (pron.: VÉLY-kéé P-Ivo, PRO-siim)
Un po' di birra, per favore. (una birra piccola fa 3 giorni) : Male pivo, prosim. (pron.: MA-Léé PI-vo, PRO-siim)
Una bottiglia, per favore. : Fľašu, prosim. (pron.: FLYA-cavolo, PRO-siim)
Posso bere qualcosa di _____? : Môžem poprosiť pohár _____? (pron.: MWO-jèm PO-pro-sity PO-haar _____?)
Posso avere una tazza di _____? : Môžem poprosiť šálku _____? (pron.: MWO-jèm PO-pro-sity CHALY-kou _____?)
Posso avere una bottiglia di _____? : Môžem poprosiť fľašu _____? (pron.: MWO-jèm PO-pro-sity FLYA-chou _____?)
acqua : voda (pron.: VO-da)
acqua frizzante : perlivá voda (pron.: PÈR-li-vaa VO-da)
bibita : sóda (pron.: SO-da)
jus : džús (pron.: djous)
jus d'orange : pomarančový džús (pron.: PO-ma-ran-tcho-vii djous)
coca : kola (pron.: KO-la)
Schweppes : tonik (pron.: TO-nik)
café : káva (pron.: KAA-va)
thé : čaj (pron.: tchay)
bière : pivo (pron.: PI-vo)
vin rouge/blanc : červené/biele vino (pron.: TCHÈR-vè-nèè/BIÈ-lè VI-no)
vin sec/demi-sec/doux : suché/polosuché/sladké vino (pron.: SOU-khèè/PO-lo-sou-khèè/SLAD-kèè VI-no)
whisky : Whisky ou Whiskey (pron.: VIIS-ki)
vodka : vodka (pron.: VOD-ka)
rhum : rum (pron.: roum)
Est-ce que vous avez des apéritifs (dans le sens chips ou cacahuètes)? : Máte niečo pre chuť? (pron.: MAA-tié NIÉ-tcho pré khout)
Encore un/une autre, s'il vous plaît. : Ešte jedno/jednu, prosím. (pron.: ÈCH-tié YÈD-no/YÈD-nou)
À quelle heure fermez-vous ? : Aká je zatváracia doba? (pron.: A-kaa yé ZA-tvaa-ra-tsia DO-ba)
Achats
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d1/Bardejov_jarmark.jpg/220px-Bardejov_jarmark.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/45/Košice,_tržiště.jpg/220px-Košice,_tržiště.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/a9/Presov11Slovakia216.jpg/220px-Presov11Slovakia216.jpg)
Avez-vous ceci dans ma taille ? : Máte toto aj v mojej veľkosti? (pron.: MAA-tiè TO-to ay v MO-yèy VELY-kos-ti)
Combien ça coûte ? : Koľko to stojí? (pron.: KOLY-ko to STO-yii)
C'est trop cher ! : Je to príliš drahé. (pron.: yé to PRI-lich DRA-héé)
Pourriez-vous accepter _____? : Chceli by ste _____? (pron.: KHTSÈ-li bi stié)
cher : drahý (pron.: DRA-hii)
bon marché : lacný (pron.: LATS-nii)
Je ne peux pas le/la payer. : Ja si to nemôžem dovoliť. (pron.: ya si to GNÈ-mwo-jèm DO-vo-lit)
Je n'en veux pas : Nechcem to. (pron.: GNÈ-khtsem to)
Vous me trompez. : Podvádzate ma! (pron.: POD-vaa-dza-tiè ma)
Je ne suis pas intéressé. : To ma nezaujíma. (pron.: to ma GNÈ-za-ou-yii-ma)
bien, Je vais le/la prendre. : Dobre, vezmem si ho. (pron.: DO-brè VÈZ-mèm si ho)
Je pourrais avoir un sac ? : Môžem dostať tašku? (pron.: MWO-jèm DO-staty TACH-kou)
Livrez-vous (à l'étranger) ? : Posielate (do zahraničia)? (pron.: POsiè-la-tiè (do ZA-hra-gni-tchia))
J'ai besoin... : Potrebujem... (pron.: PO-trè-bou-yèm)
...de dentifrice.: ...zubnú pastu. : ZOU-bnuu PAS-tu
...d'une brosse à dents. : ...zubnú kefku. (pron.: ZOU-bnuu KÈF-ku)
...tampons. : ...tampóny. (pron.: TAM-poo-ni)
...de savon. : ...mydlo. (pron.: MI-dlo)
...de shampooing. : ...šampón. (pron.: CHAM-poon)
...un analgésique (aspirine, ibuprofen) : ...liek proti bolesti. (pron.: lièk PRO-ti BO-lès-ti)
...un médicament pour un rhume. : ...liek na nádchu. (pron.: lièk na NAAD-khou)
...de médicament pour l'estomac. : ...liek na žalúdok. (pron.: lièk na JA-louou-dok)
...d'un rasoir. : ...žiletku. (pron.: JI-lèt-kou)
...de piles. : ...baterky. (pron.: Ba-tèr-ki)
...d'un parapluie : ...dáždnik. (pron.: DAACH-dgnik)
...d'une crème solaire. : ...opaľovací krém. (pron.: O-pa-lo-va-tsii krèm)
...d'une carte postale/...de cartes postales. : ...pohľadnicu/...pohľadnice. (pron.: PO-hlad-gni-tsou/PO-hlad-gni-tsè)
...des timbres à poste.. : ...poštové známky. (pron.: POCH-to-vèè ZNAAM-ki)
...du papier à lettres. : ...listový papier. (pron.: LIS-to-vii PA-pier)
...d'un stylo. : ...pero. (pron.: PÈ-ro)
...d'un crayon. : ...ceruzku. (pron.: TSÈ-rous-kou)
...de livres en français. : ...knihy vo francúzštine. (pron.: KNI-hi vo FRAN-couous-chti-gniè)
...des magazines en français. : ...časopisy vo francúzštine. (pron.: TCHA-so-pi-si vo FRAN-couous-chti-gniè)
...un journal en français. : ...noviny vo francúzštine. (pron.: NO-vi-ni vo FRAN-couous-chti-gniè)
...d'un dictionnaire français-slovaque. : ...francúzsko-slovenský slovník (pron.: vo FRAN-couous-sko-slo-vèn-skii SLOV-gniik)
Conduire
![Autostrada slovacca D1.](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b5/Diaľnica_D1.svg/25px-Diaľnica_D1.svg.png)
Je voudrais louer une voiture. : Chcem si požičať auto. (pron.: khtsèm si PO-ji-tchaty AOU-to)
Je pourrais être assuré(e) ? : Môžem si dojednať poistenie? (pron.: MWO-jèm si DO-yèd-naty PO-is-tiè-gnè)
stop (sur un panneau) : stop (pron.: stop)
sens unique : jednosmerka (pron.: YÈD-no-smèr-ka)
cédez le passage : Daj prednosť v jazde (pron.: DAY PRÈD-nosty v YAZ-diè)
stationnement interdit : Neparkovať (pron.: GNÈ-par-ko-vaty)
limite de vitesse : rýchlostné obmedzenia (pron.: RII-khlost-nè OB-mè-dzè-nia)
vitesse maximale autorisée : najvyššia povolená rýchlosť (pron.: NAY-vich-chia PO-vo-lè-naa RII-khlosty)
station essence : benzínová pumpa / benzínka (pron.: BEN-zii-no-vaa POUM-pa)
l'essence : benzín (pron.: BEN-ziin)
diesel : (motorová) nafta (pron.: NAF-ta)
Autorité
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d1/Slovak_biometric_passport.jpg)
République slovaque
Passeport
Je n'ai rien fait de mal. : Neurobil som nič zlého. (pron.: GNÈ-ou-ro-bil som gnitch zlèè-ho)
C'est une erreur. : Bolo to nedorozumenie. (pron.: BO-lo to GNÈ-do-ro-zou-mè-gniè)
Où m'emmenez-vous ? : Kam ma beriete ? (pron.: kam ma BÈ-riè-tiè)
Suis-je en état d'arrestation ? : Som zatknutý? (pron.: som ZAT-knou-tii?)
Pourquoi m'avez vous arrêté ? : Prečo ste ma zatkli? (pron.: PRÈ-tcho stiè ma ZAT-kli)
Je suis désolé! : Je mi to ľúto! (pron.: yè mi louou-to)
Je suis citoyen français/belge/suisse/canadien. : Som francúzsky/belgický/švajčiarsky/kanadský občan. (pron.: som FRAN-tsouous-ski/BEL-gi-tskii/CHVAY-tchiar-ski/KA-nad-skii OB-tchan)
Je suis citoyenne française/belge/suisse/canadienne : Som francúzska/belgická/švajčiarska/kanadská občanka. (pron.: som FRAN-tsous-ska/BEL-gi-tskaa/CHVAY-tchiar-ska/KA-nad-skaa OB-tchan-ka)
Je dois parler à l'ambassade/au consulat français/belge/suisse/canadien : Musím hovoriť s francúzskym/belgickým/švajčiarskym/kanadským veľvyslancom/konzulom. (pron.: MOU-siim HO-vo-rity s FRAN-tsous-skim/BEL-gi-tskiim/CHVAY-tchiar-skim/KA-nad-skiim VÈL-vi-slan-tsom/KON-zou-lom)
Je voudrais parler à un avocat. : Chcem hovoriť s právnikom. (pron.: khtsèm HO-vo-rity s PRAAV-ni-kom)
Pourrais-je simplement payer une amende ? : Môžem teraz zaplatiť pokutu? (pron.: MWO-jem TÈ-raz ZA-pla-tity PO-ku-tu?)
carte d'identité : občiansky preukaz (pron.: OB-tchian-ski PRÈ-ou-kaz)
passeport : cestovný pas (pron.: TSÈS-tov-nii pas)
visa : vízum (pron.: VII-zoum)
carte de séjour : povolenie na pobyt (pron.: PO-vo-lè-gniè na PO-bit)
Pays et langue
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/90/Europe_countries_map_sk.png/660px-Europe_countries_map_sk.png)
Belgique : Belgicko (pron.: BEL-gi-tsko)
belge (adjectif) : belgický/belgická/belgické (pron.: BEL-gi-tskii/BEL-gi-tskaa/BEL-gi-tskèè)
un/une Belge (personne) : Belgičan/Belgičanká (pron.: BEL-gi-tchan/BEL-gi-tchan-ka)
France : Francúzsko (pron.: FRAN-tsouous-sko)
français (adjectif) : Francúzsky/Francúzska/Francúzske (pron.: FRAN-tsouous-ski/FRAN-tsouous-ska/FRAN-tsouous-skè)
un Français / une Française (personne) : Francúz/Francúzka (pron.: FRAN-tsouous/FRAN-tsouous-ka)
Canada : Kanada (pron.: KAnada)
canadien/ne (adjectif) : kanadský/kanadská/kanadské (pron.: KA-nad-skii/KA-nad-skaa/KA-nad-skèè)
un Canadien / une Canadienne (personne) : Kanaďan/Kanaďanka (pron.: KA-na-dian/KA-na-dian-ka)
svizzero : Švajčiarsko (pron.: CHVAY-tchiar-sko)
suisse (adjectif) : švajčiarsky/švajčiarska/švajčiarske (pron.: CHVAY-tchiar-ski)
un/une Suisse (personne) : Švajčiar/Švajčiarka (pron.: CHVAY-tchiar/CHVAY-tchiar-ka)
Slovaquie : Slovensko (pron.: SLO-vèn-sko )
slovaque (adjectif) : slovenský/slovenská/slovenské (pron.: SLO-vèn-skii/SLO-vèn-skaa/SLO-vèn-skèè)
un/une Slovaque (personne) : Slovák/Slovenka (pron.: SLO-vak/SLO-vèn-ka)
en français : po francúzský (pron.: po FRAN-tsououz-skii)
le français (langue) : francúzština (pron.: FRAN-tsououz-chti-na)
en slovaque : po slovensky (pron.: po SLO-vèn-skii)
le slovaque (langue): slovenčina : SLO-vèn-tchi-na
Approfondir
Cette partie présente les tableaux de déclinaison pour les noms, les adjectifs et les pronoms.
Noms
Pour chaque genre, il existe quatre modèles principaux de déclinaison pour le nom.
Masculin
Le slovaque distingue les noms masculins animés et inanimés. On remarque que pour les noms masculins inanimés, l’accusatif est identique au nominatif ; pour les animés, il est identique au génitif. (C’est aussi valable pour les adjectifs.)
Type | Animé (terminé par autre chose que a) | Animé (terminé par a) | Inanimé (terminé par une consonne dure) | Inanimé (terminé par une consonne molle) | ||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Nombre | Singulier | Pluriel | Singulier | Pluriel | Singulier | Pluriel | Singulier | Pluriel |
Nominatif | chlap | chlapi | hrdina | hrdinovia | dub | duby | stroj | stroje |
Génitif | chlapa | chlapov | hrdinu | hrdinov | duba | dubov | stroja | strojov |
Datif | chlapovi | chlapom | hrdinovi | hrdinom | dubu | dubom | stroju | strojom |
Accusatif | chlapa | chlapov | hrdinu | hrdinov | dub | duby | stroj | stroje |
Locatif | chlapovi | chlapoch | hrdinovi | hrdinoch | dube | duboch | stroji | strojoch |
Instrumental | chlapom | chlapmi | hrdinom | hrdinmi | dubom | dubmi | strojom | strojmi |
- Dans certains mots, la dernière voyelle du radical disparaît ou est raccourcie aux autres cas que le nominatif (chlieb, chleba ; cukor, cukru).
- De nombreux noms masculins inanimés ont leur génitif singulier en -u (par exemple rok, roku). Le génitif est généralement indiqué dans les dictionnaires.
- Pour les inanimés se terminant par -k, -ch, -h ou -g, le locatif singulier est -u (juh, juhu).
- Certains animés ont leur locatif et datif singuliers en -u au lieu de -ovi.
- Certains animés ont leur nominatif pluriel en -ovia (syn, synovia) ou -ia (učiteľ, učitelia).
- Certains mots inanimés d’origine étrangère ont une terminaison au nominatif et à l’accusatif singulier qui disparaît aux autres cas (komunizmus, komunizmu).
- La terminaison de l’instrumental pluriel est parfois -ami pour des raisons euphoniques (meter, metrami).
- Quelques rares noms masculins animés ont un vocatif singulier (priateľ, priateľu ; boh, bože).
- Pour les noms animés se finissant par -ch ou -k, cette consonne mute en -s- ou -c- devant la terminaison -i du nominatif pluriel (Čech, Česi ; Slovák, Slováci).
- Il peut arriver qu’un nom ait plusieurs terminaisons possibles pour un même cas (par exemple, muž peut donner au nominatif pluriel muži ou mužovia).
- Certains noms sont assez irréguliers : c’est le cas de deň dont le génitif pluriel est dní, et de človek qui devient ľudia au pluriel.
Féminin
Terminaison | Consonne dure et -a | Consonne molle et -a | Consonne, génitif en -e | Consonne, génitif en -i | ||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Nombre | Singulier | Pluriel | Singulier | Pluriel | Singulier | Pluriel | Singulier | Pluriel |
Nominatif | žena | ženy | ulica | ulice | dlaň | dlane | kosť | kosti |
Génitif | ženy | žien | ulice | ulíc | dlane | dlaní | kosti | kostí |
Datif | žene | ženám | ulici | uliciam | dlani | dlaniam | kosti | kostiam |
Accusatif | ženu | ženy | ulicu | ulice | dlaň | dlane | kosť | kosti |
Locatif | žene | ženách | ulici | uliciach | dlani | dlaniach | kosti | kostiach |
Instrumental | ženou | ženami | ulicou | ulicami | dlaňou | dlaňami | kosťou | kosťami |
- Il n’est pas toujours possible de deviner si un nom féminin se terminant par une consonne se décline comme dlaň ou kosť, mais le génitif est généralement indiqué dans les dictionnaires.
- Pour les noms en -a, au génitif pluriel, il n’y a pas de terminaison. Cela résulte généralement en l’allongement de la dernière voyelle du radical ou en l’insertion d’une voyelle (ie, o ou e) pour faciliter la prononciation (voda, vôd ; slza, sĺz ; vojna, vojen ; hruška, hrušiek).
- La règle rythmique fait que les terminaisons -ám et -ách deviennent -am et -ach si la syllabe précédente contient une voyelle longue ou une diphtongue (káva, kávam, kávach).
- Certains mots déclinés comme ulica ont leur génitif pluriel en -í ; c’est notamment le cas des noms étrangers en -ia (funkcia, funkcií).
- Pour les noms féminins en -a, le vocatif singulier (archaïque) a la terminaison -o (žena, ženo).
- Le nom pani est irrégulier.
- Les noms en -ea (tels que idea et Kórea) se déclinent comme žena, sauf que le locatif et le datif singuliers sont en -i et le génitif pluriel en -í.
Il existe un cinquième modèle pour les rares noms qui se terminent par -á. Ils se déclinent comme des adjectifs au singulier et au nominatif et à l’accusatif pluriel, et aux autres cas comme žena.
Cas | Singulier | Pluriel |
---|---|---|
Nominatif | princezná | princezné |
Génitif | princeznej | princezien |
Datif | princeznej | princeznám |
Accusatif | princeznú | princezné |
Locatif | princeznej | princeznách |
Instrumental | princeznou | princeznami |
Neutre
Terminaison | Consonne dure et -o | Consonne molle et -e | -ie | -a ou -ä | |||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Nombre | Singulier | Pluriel | Singulier | Pluriel | Singulier | Pluriel | Singulier | Pluriel | Pluriel (variante) |
Nominatif | mesto | mestá | srdce | srdcia | vysvedčenie | vysvedčenia | dievča | dievčatá | dievčence |
Génitif | mesta | miest | srdca | sŕdc | vysvedčenia | vysvedčení | dievčaťa | dievčat | dievčeniec |
Datif | mestu | mestám | srdcu | srdciam | vysvedčeniu | vysvedčeniam | dievčaťu | dievčatám | dievčencom |
Accusatif | mesto | mestá | srdce | srdcia | vysvedčenie | vysvedčenia | dievča | dievčatá | dievčence |
Locatif | meste | mestách | srdci | srdciach | vysvedčení | vysvedčeniach | dievčati | dievčatách | dievčencom |
Instrumental | mestom | mestami | srdcom | srdcami | vysvedčením | vysvedčeniami | dievčaťom | dievčatami | dievčencami |
- L’absence de terminaison au génitif pluriel pour les noms en -o et -e provoque des modifications du radical comme pour les noms féminins.
- Le locatif singulier des noms qui se terminent par -ko, -go, -ho, -cho ou une voyelle suivie de -o est -u (Slovensko, Slovensku ; rádio, rádiu).
- Si la dernière syllabe du radical contient une voyelle longue ou une diphtongue, la règle rythmique fait que les terminaisons -á/ia, -ám/iam, -ách/iach sont raccourcies en -a, -am, -ach (ráno, rána, ránam, ránach).
- Pour les noms du type srdce, la terminaison de l’instrumental pluriel est -iami dans la langue familière.
- Pour les noms en -a ou -ä (qui désignent principalement des petits d’animaux) :
- Certains noms sont irréguliers : oko, ucho et dieťa se déclinent normalement au singulier, mais leur racine change au pluriel.
Adjectifs
Adjectifs qualificatifs
Il y a deux modèles de déclinaison pour les adjectifs :
- le premier pour les adjectifs terminés par une consonne dure suivie de -ý ;
- le deuxième pour les adjectifs terminés par une consonne molle suivie de -í.
Nombre | Singulier | Pluriel | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Genre | Masculin | Neutre | Féminin | Masculin | Neutre | Féminin | ||
Animé | Inanimé | Animé | Inanimé | |||||
Nominatif | pekný | pekné | pekná | pekní | pekné | |||
Génitif | pekného | peknej | pekných | |||||
Datif | peknému | peknej | pekným | |||||
Accusatif | pekného | pekný | pekné | peknú | pekných | pekné | ||
Locatif | peknom | peknej | pekných | |||||
Instrumental | pekným | peknou | peknými |
- Contrairement aux règles habituelles de prononciation en slovaque, le n de peknej et pekní se prononce n et pas gn.
- La règle rythmique s’applique également pour les adjectifs : l’accent aigu des terminaisons disparaît si la dernière syllabe du radical contient une voyelle longue. Ainsi, krásny donne krásna, krásne, krásnu, krásneho, etc.
Nombre | Singulier | Pluriel | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Genre | Masculin | Neutre | Féminin | Masculin | Neutre | Féminin | ||
Animé | Inanimé | Animé | Inanimé | |||||
Nominatif | cudzí | cudzie | cudzia | cudzí | cudzie | |||
Génitif | cudzieho | cudzej | cudzích | |||||
Datif | cudziemu | cudzej | cudzím | |||||
Accusatif | cudzieho | cudzí | cudzie | cudziu | cudzích | cudzie | ||
Locatif | cudzom | cudzej | cudzích | |||||
Instrumental | cudzím | cudzou | cudzími |
Le deuxième modèle est proche du premier : il suffit en effet de remplacer ý par í, é par ie, á par ia et ú par iu. Là aussi la règle rythmique peut s’appliquer : rýdzi donne rýdza, rýdze, rýdzu, rýdzeho, etc.
Adjectifs possessifs
Les adjectifs possessifs dérivés de noms se terminent par -ov pour un possesseur masculin et -in pour un possesseur féminin. Ils se déclinent selon un modèle qui ressemble aux autres adjectifs (avec cependant quelques différences).
Nombre | Singulier | Pluriel | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Genre | Masculin | Neutre | Féminin | Masculin | Neutre | Féminin | ||
Animé | Inanimé | Animé | Inanimé | |||||
Nominatif | otcov | otcovo | otcova | otcovi | otcove | |||
Génitif | otcovho | otcovej | otcových | |||||
Datif | otcovmu | otcovej | otcovým | |||||
Accusatif | otcovho | otcov | otcovo | otcovu | otcových | otcove | ||
Locatif | otcovom | otcovej | otcových | |||||
Instrumental | otcovým | otcovou | otcovými |
Les adjectifs possessifs en -in se déclinent de la même manière : matkin donne matkina, matkino, matkini, etc.
Pronoms
Pronoms personnels
Nombre | Singulier | Pluriel | Réfléchi | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Personne | 1re | 2e | 3e | 1re | 2e | 3e | ||||
Genre | Masculin | Féminin | Neutre | Ma | Mi, F, N | |||||
Nominatif | ja | ty | on | ona | ono | my | vy | oni | ony | — |
Génitif | ma, mňa | ťa, teba | ho, jeho, neho, -ňho, -ň | jej, nej | ho, jeho, neho, -ň | nás | vás | ich, nich | ich, ne | seba |
Datif | mi, mne | ti, tebe | mu, jemu, nemu, -ňmu | jej, nej | mu, jemu, nemu, -ňmu | nám | vám | im, nim | im, nim | si, sebe |
Accusatif | ma, mňa | ťa, teba | ho, jeho, neho, -ňho, -ň, -eň | ju, ňu | ho, -ň, -eň | nás | vás | ich, nich | ich, ne | sa, seba |
Locatif | mne | tebe | ňom | nej | ňom | nás | vás | nich | nich | sebe |
Instrumental | mnou | tebou | ním | ňou | ním | nami | vami | nimi | nimi | sebou |
- Certains pronoms ont plusieurs formes au génitif, au datif et l’accusatif (par exemple ma et mňa. La forme longue est utilisée en début de phrase pour accentuer le pronom et après une préposition.
- Pour les pronoms de la troisième personne, la forme qui commence par n- (comme neho ou ňu) est utilisée obligatoirement après une préposition.
- Les pronoms on et ono ont au génitif, au datif et l’accusatif une forme alternative suffixée qui peut être utilisée après une préposition : pre neho peut être remplacé par preňho ou preň.
- Le pronom réfléchi sa n’a pas de nominatif : il ne peut pas être sujet et aucune préposition n’est suivie du nominatif.
Pronoms possessifs
Nombre | Singulier | Pluriel | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Genre | Masculin | Neutre | Féminin | Masculin | Neutre | Féminin | ||
Animé | Inanimé | Animé | Inanimé | |||||
Nominatif | môj | moje | moja | moji | moje | |||
Génitif | môjho | mojej | mojich | |||||
Datif | môjmu | mojej | mojim | |||||
Accusatif | môjho | môj | moje | moju | mojich | moje | ||
Locatif | mojom | mojej | mojich | |||||
Instrumental | mojím | mojou | mojimi |
Nombre | Singulier | Pluriel | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Genre | Maschio | Neutro | Femminile | Maschio | Neutro | Femminile | ||
Animato | Inanimato | Animato | Inanimato | |||||
Nominativo | nonaS | naše | naša | našio | naše | |||
Genitivo | nonaSho | našej | našio | |||||
Dativo | nonaSmu | našej | našsono | |||||
Accusativo | nonaSho | nonaS | naše | naštu | našio | naše | ||
Noleggio | našom | našej | našio | |||||
Strumentale | našsono | našIn cui si | našimi |
- Tvoj e svoj sono disponibili come môj, tranne che il -o- non diventa mai -ô- (tvojho, svojmu).
- Váš è rifiutato come náš.
- I pronomi possessivi di terza persona (gio, jej, io) sono indeclinabili.
Pronomi dimostrativi
Numero | Singolare | Plurale | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Tipo | Maschio | Neutro | Femminile | Maschio | Neutro | Femminile | ||
Animato | Inanimato | Animato | Inanimato | |||||
Nominativo | Tin | To | Ta | Tio | Tcioè | |||
Genitivo | TOh o | Tej | Tch | |||||
Dativo | Tomu | Tej | Tm | |||||
Accusativo | TOh o | Tin | To | Tú | Tch | Tcioè | ||
Noleggio | Tom | Tej | Tch | |||||
Strumentale | Tm | TIn cui si | Tmi |
- il T di dieci, tej, ti, legare è pronunciato duro e non morbido.
- Tamten viene allo stesso modo: tamtá, tamto, tamtoho, eccetera.
- Dieci a viene allo stesso modo, ma il suffisso -a rimane invariabile: táto, pippo, tohoto, eccetera.
Pronomi interrogativi
Co e kto sono disponibili solo al singolare.
Nominativo | Ka | vso |
---|---|---|
Genitivo | KOh o | vsOh o |
Dativo | Komu | vsomu |
Accusativo | KOh o | vso |
Noleggio | Kom | vsom |
Strumentale | Km | vssono |
- Il genitivo di kto è identico al suo accusativo perché è considerato maschile animato, mentre co è considerato neutro.
- Ktokoľvek e čokoľvek venire allo stesso modo, ma il suffisso -koľvek è invariabile: kohokoľvek, čímkoľvek, eccetera.
- Niekto, nikto e niečo sono disponibili allo stesso modo: niekoho, nikomu, niečím, eccetera.
- Questo è anche il caso di nič, a parte il nominativo e l'accusativo che sono nič e non *ničo.
Dizionari
- slovnik.azet.sk – Dizionario online slovacco da/a varie lingue compreso il francese.
- Lingea francúzsko-slovenský slovensko-francúzský vrckový slovník
Di 8 € dipende dal punto vendita. – Dizionario tascabile francese-slovacco slovacco-francese disponibile in quasi tutte le librerie in Slovacchia. Come tutti i dizionari linguistici da/verso lo slovacco, è rivolto principalmente agli slovacchi che desiderano imparare le lingue straniere e quindi non fornisce le informazioni grammaticali delle parole slovacche (genere dei nomi, modello di declinazione). (ISBN978-80-903381-8-6)
- Ilustrovaný slovník francúzsko-slovenský
Di 15 € dipende dal punto vendita. – Dizionario immagine (ISBN978-8055606187). Esiste anche una versione multilingue che non è molto più costosa (inglese-francese-Tedesco-spagnolo-slovacco) (ISBN80-7145-799-X).